JABLKÁ DO RAJA                        

Tam kde sa čas nikdy nekončil, týčilo sa na území väčšom ako sny, vo svojom blahobyte kráľovstvo.  Vládol mu “Šialený”, ako ľudia volali svojho kráľa, a málo z nich poznalo lepšie miesto pre život. Bohatstvo a kľud sa dal nájsť v každom jeho kúte. Aj keď neslávne prezývaný, kvôli občasnými divným výskumom, ktorými šokoval svojich poddaných, dokázal všetkých okrem seba obšťastniť. “Prečo musím trpieť nepokojom?” rozmýšľal kráľ. “Prečo ma ľudia volajú ‘Šialený’?  Prečo je môj syn stále chorý? Môže to všetko pôsobiť môj výskum?“ Ako si kládol tieto otázky, začal uvažovať nad tým či už neprišiel čas sa rozlúčiť so svojou zvedavosťou. S týmto zámerom sa rozhodol vytvoriť tím vedcov, ktorí by namiesto neho pokračovali v skúmaní zvláštností, ktoré on sám ešte nestihol. Týmto činom by určite ochránil svoje kráľovstvo pred záhadným negatívnym vyžarovaním, ktoré sa nad ním vznáša.

V momente keď kráľ oznámil svoj zámer, potenciálni kandidáti boli konfrontovaní otázkami ako, koľko váži duša, alebo či sa pocity vytvárajú v kolene alebo v srdci. Vedci, tak isto ako aj amatéri a šarlatáni, sa horlivo hlásili na pohovor do kráľovho tímu. S nimi prišiel aj istý kartograf, ktorý si zaumienil nájsť miesta, ktoré sú opísané vo svätých knihách ale ešte nikdy neboli nájdené. „Tak tento projekt ma ešte nenapadol,“ rozmýšľal kráľ, keď menoval tohoto muža do svojho tímu. Kartografovi nechýbalo zanietenie pre vec, rozhodol sa nespoliehať sa len na sväté knihy, ale tiež na spisy z rôznych tajných zdrojov, so zámerom nájsť ich presnú polohu. Nebol si istý tým, čo konkrétne hľadá, ale kráľ ho uistil, že všetky výsledky sú žiadané. „Ak vieš zniesť dole to o čom sme si mysleli, že je vysoko hore, poslúžiš tak bohom ako aj ľuďom,“ povedalo jeho veličenstvo.

Kráľ dal kartografovi čas a priestor na preskúmanie svojich dokumentov a neprenasledoval ho očakávaniami. Práve keď nikto neočakával žiadne prekvapenia, kartograf požiadal kráľa, ktorý sa snažil nemyslieť na výsledky trávením času hľadiac cez svoj teleskop vo svojom observatóriu, o audienciu. Bol okamžite prijatý nedočkavým kráľom. „Vaše veličenstvo,“ začal kartograf. „Výsledkom môjho vytrvalého výskumu a porovnávaní so svätými knihami a spismi, chcel by som sa s vami podeliť o veľký objav, ktorý pod vaším vedením rozšíri dobročinnosť vašej vlády po nové horizonty.“ Kráľove srdce sa zachvelo od vzrušenia. „Veličenstvo,“ pokračoval, „z komentárov uvedených vo svätých knihách, ktoré boli určené pre svätcov a prorokov, myslím, že som našiel polohu raja.“

            Kartografov hlas znel smrteľne vážne  a kráľ mohol len zopár krát vyhodiť do vzduchu rukami, kým povedal, "Prosím?" "Raj, vaše veličenstvo." "Raj? O, povedz mi viac!" Kartograf začal vysvetlovať ako lokalizoval polohu štyroch bájnych riek, aj keď už dávno vyschnutých, ktoré podľa svätých textov vyvierali z raja. Všetky detaily prenikali do kráľovej mysle, odtiahol ruku z kartografovho ramena a zamrmlal, "Je to miesto blízko?" "Vaše veličenstvo, raj je presne tri dni chôdze od vášho paláca." "Tak blízko," vzdychol kráľ a rajský vánok odvial vrásky z jeho čela. Kartograf ďalej vysvetlil ako kontrolovaním viacerých máp overil, že raj sa nachádza na území kráľovstva.

 “Taký objav,” myslel si kráľ keď už bol sám vo svojom observatóriu, "nesmiem ho brať na ľahkú váhu." Na chvíľu sa zamyslel nad potenciálom tohoto objavu, "Určite by sme mali podniknúť ďalší krok. Napriek všetkému, vlastniť raj sám o sebe, môže nestačiť na to, aby sa človek dostal do raja." Pokračujúc v tejto myšlienke, zostúpil z výšok svojej fantázie a vyhľadal svojich poradcov ohľadom náboženstva. Oceňujúc tento objav, zdržanliví vo vyjadrovaní svojich pochybností, dali najavo, že opatrnosť bude namieste pri jeho využívaní. "Vaše veličenstvo," začal vysvetlovať jeden z mudrcov, "raj, taký ako ho poznáme, sa vždy vznášal medzi nebom a božou bránou a nebude pre nás jednoduché si zvyknúť na fakt, že je od nás vzdialený len míle." Poradcovia sa zdržali rád, viniac nedostatok referencií, ohľadom toho ako narábať s takýmto objavom, za svoje ticho. Nakoniec, po veľkom protestovaní, odporučili kráľovi, "Nech zvolíte hocijaký smer, nezabudnite pripojiť modlitbu."

Po tejto rade od svojich náboženských poradcov, sa kráľ rozhodol pridržať sa radšej rád svojich poradcov pre veci svetské a vytvoriť konkrétny plán postupu. Získavajúc viac a viac odvahy, rozhodol sa poslať svojho najvernejšieho vezíra, aby navštívil a preskúmal raj. Vezír  okamžite nachystal svojho koňa a odcválal po zarastenej ceste, vzďaľujúc sa od kráľovského mesta – hneď po tom ako musel dať kráľovi sľub, že nikomu neprezradí cieľ svojej cesty. Veličenstvo tento cieľ neprezradilo dokonca ani svojej kráľovskej manželke. Celý týždeň vydržal o ňom mlčať. Presne po týždni sa vezír objavil v jeho observatóriu. Kráľ vyskočil zo stoličky a ponáhľal sa, aby ho privítal. Potkýňajúc sa o svoje slová, vykríkol, "Povedz mi, čo si videl!" "Úprimne, vaše veličenstvo, krajina, ktorú som videl vyzerala úplne ako každá iná, stromy, kvety, kamene, vážne, nie je nič nové, čo by sa o nej dalo povedať. Ale môžem vás ubezpečiť, že na tom území nikto nebýva a preto môžete raj vyhlásiť za svoje teritórium."

            Slza sa skotúľala po kráľovom líci, keď počul tieto správy. Stromy, kvety, kamene a ani človiečika na obzore! S povzdychom šťastia kráľ načrel do svojho rúcha a odmenil vezíra plným priehrštím zlata. Po ďaľšom zamyslení sa opýtal, "Vezír, nabol jeden z tých stromov náhodou jabloň?" "Vôbec nie, veličenstvo, videl som tam len kaktusy." "A nevidel si tam náhodou žiadne hady?"

Next

© Karim Chaibi 2005